V našej škole sme piatakom poskytli priestor pre zážitkové vyučovanie literárnej výchovy. V tomto školskom roku sme sa rozhodli aj pre zážitkové blokové vyučovanie povestí. Prečo? S povesťou sa naši žiaci stretávajú už odmalička. Stretli sa s ňou aj v mnohých ukážkach na 1. stupni a stretávajú sa s ňou teraz v 5. ročníku. Poukazujeme hlavne na jej morálnu a spoločenskú hodnotu.
Organizačná štruktúra takýchto hodín je v porovnaní s tradičnou hodinou odlišná. Žiakov sme najprv zmotivovali prípravnými didaktickými hrami a cvičeniami. Následne dostali za úlohu prečítať si v priebehu dvoch týždňov niektoré z regionálnych povestí okolia Sabinova z knihy Lačňovské povestí, ktorých autorkou je p. spisovateľka Erika Matonoková. Potom si vo dvojiciach pripravili lístky s údajmi o tom, čo sa im na povestiach najviac páčilo a čo ich oslovilo. Dvoch žiakov z V. A triedy p. učiteľka Martančíková poverila úlohou vyhľadať v mestskej knižnici v autorskom katalógu niekoľko základných bibliografických údajov o spisovateľke. Návštevou mestskej knižnice sa formoval aj ich vzťah k knihe ako takej. Žiaci si pomáhali aj informáciami, ktoré našli o spisovateľke na internete. Nasledovalo čítanie úryvkov povestí p. Eriky Matonokovej. V blokovom vyučovaní pracovali s knihami regionálnych povestí, doniesli obrázky a ilustrácie zo starého Sabinova, využili staré fotografie. Všetkých zaujala mapa okolia Sabinova, obrazy Lačňovského kaňonu, spoznali Album súčasných spisovateľov. Pracovali s mapou Sabinova a širokého okolia – hľadali polohu obcí: Švedlár, Jarovnice, Malý Šariš, Medzany. Po ich prečítaní sme lavice posunuli dozadu a zo stoličiek vytvorili divadelné rady, tzv. aditórium, a vpredu sme sa preniesli do dávnych čias - žiaci zahrali v rolách dvorných dám, hradných pánov, igricov, radcov, sluhov, potulných spevákov-igricov, šašov, kastelánov hradu... Využili aj pantomímu. Losovali si aj lístky a oslovení žiaci predstavili svoju funkciu pri kráľovskom dvore. Neoddeliteľnou súčasťou sa stala radostná atmosféra, ktorá vznikala na základe niektorých výpovedí. Zasmiali sme sa! Piataci začali objavovať individuálne schopnosti svojich spolužiakov, ktorých až tak nepoznali, /lebo sú novovytvoreným kolektívom/, ale aj seba samého (neraz boli aj prekvapení, čo dokážu!). Aj p. učiteľka.
Dňa 26. februára 2014 spoznali p. Eriku osobne na besede s názvom Čaro povesti v Mestskej knižnici v Sabinove. Prípravnú fázu na besedu pani učiteľka začala motivačným rozprávaním, cez ktorý ich pripravila na tvorbu úloh. Pomocou získaných informácií si pripravili krátky moderátorský scenár, čiže si plánovane premysleli, zostavili otázky na besedu pre pani spisovateľku. Na skutočnej besede v mestskej knižnici si mali možnosť prakticky vyskúšať žurnalistický žáner – interview, o ktorom sa nedávno na slohu učili. Beseda bola otvorená, p. Erika prezradila veľa zo svojho života.... Ako začala písať, čo rada číta, kde hľadá inšpirácie, koľko hodín strávi pri štúdiu starých dokumentov, prečo sa rada vracia do starých čias... Pani Erike venovali aj niektoré zo svojich výtvarných prác /pozri v prílohe/. Žiaci sa naučili klásť otázky, naučili sa naslúchať ostatným, čo predpokladá byť pozorný a sústredený, naučili sa byť aj ticho. Za domácu úlohu mali napísať krátku charakteristiku jednej z literárnych postáv niektorej z Lačňovských povestí.
Zážitkové vyučovanie splnilo svoj cieľ- žiaci sa aj takouto formou vyučovania naučili komunikovať, formulovať jasné, zrozumiteľné myšlienky, zažili niečo pekné, precítili. Naučili sa analytickým zručnostiam – poznávali dej, postavy, poznávali jazykové prostriedky čítaného textu a poznávali históriu svojho regiónu.
Mgr. Ľudmila Martančíková, vyučujúca slov. jazyka a literatúry v 5. A
