Bardejov, mesto v hornošarišskom regióne, bohaté svojou tradíciou sa 26. októbra 2022 stalo centrom našej pozornosti. Rozhodli sme sa pátrať po jeho dávnej minulosti a spoznať, ako v ňom pulzuje život v súčasnosti. Prípravy na exkurziu prebiehali na hodinách slovenčiny, dejepisu a občianskej náuky. Pripravili sme si vlastné projekty, odprezentovali sme ich pred spolužiakmi, dozvedeli sme sa informácie o mestskom erbe, pohnutých historických udalostiach, o zápise mesta do Zoznamu UNESCO.
V deň exkurzie sme spoznali zaujímavého pána. Pána Pavla Hudáka, ktorý nás ochotne a s úsmevom privítal pred budovou bez okien. Cítili sme sa zvláštne. Hneď nám adresoval otázku: Vraj, prečo táto budova nemá okná? Odpoveď na ňu sme našli, keď sme vstúpili do širokého nádvoria...
Pri vstupe ku Pamätníku holokaustu sme zhliadli 14 tabúľ s menami viac ako 3500 bardejovských Židov, ktorí nastúpili do vlaku s jednosmerným lístkom. Do koncentračných táborov. Osudy a mnohokrát ani mená Židov nie sú potvrdené, preto sú posledné dve tabule prázdne. Uvideli sme aj tabule, na ktorých sú vyryté mená donorov, teda tých, ktorí sa zaslúžili o zachovanie tohto pamätného miesta. Na tabuliach sú zapísané aj mená obyčajných Slovákov, ktorí neváhali podať pomocnú ruku a židovských spoluobčanov zachrániť. Skutočných hrdinov! Pán Hudák, ktorý so synom ako prví Slováci získali v Budapešti významnú cenu za záchranu bardejovského židovského suburbia, pútavo rozprával... S horlivosťou v hlase a so záujmom v očiach. Zdôraznil, že na týchto ľudí by sa nemalo zabúdať. Hlavnou myšlienkou pamätníka je výrok napísaný nad tabuľami: Každý človek má svoje meno.
Bolo to silné pietne miesto. Mĺkvo sme stáli a počúvali. V najstaršej židovskej synagóge na Slovensku sme pochopili bohatú kultúru, no najmä silu i vieru židovského národa. Videli sme dobové zvukové i materiálne dokumenty. Spoznali sme pravdivý, trpký osud bardejovskej židovskej komunity, ktorá žila obdobným životom ako tá naša sabinovská židovská komunita. Prečítali sme si slohové práce židovských detí, prezreli sme si detské kresby, v ktorých bolo badať ich strach a úzkosť, ktorú vo vojnových časoch prežívali. Z tých kresieb sme vyčítali ich silnú túžbu po mieri. Prezreli sme si aj dojemné rozlúčkové listy židovských rodičov, ktoré napísali svojim deťom deň pred odchodom do koncentračných táborov. Boli to pre nás veľmi silné okamihy. Mnohí sme potláčali slzy...
Potom naša cesta viedla k mestskej pamiatkovej rezervácii. Tu sme si naozaj potvrdili, že Bardejov je najgotickejšie mesto na Slovensku! Vidno to na každej budove centra – bazilike, kostoloch, mestskej radnici... Obdivovali sme zachovalé meštianske domy a predstavovali sme si, ako v nich kedysi pulzoval skutočný život – obchod i remeslá. Porovnávali sme ho so súčasným pulzom mesta. Prešli sme si mestský hradobný systém, spoznali sme aj významné osobnosti z minulosti – hudobných skladateľov, kníhtlačiarov, vydavateľov, kartografov, literátov, sochárov, rezbárov... Všetci preslávili mesto. Zastavili sme sa aj pri známej Bardejovskej mestskej humanistickej škole, v ktorej vzdelaní učenci už v minulosti využívali na tú dobu moderné metódy práce a jej význam bol známy aj v západnej Európe.
Domov sme prišli plní dojatia, ale aj pekných zážitkov. Bardejov je skutočne historicky a kultúrne zaujímavé mesto.
Za sprievodné slovo ďakujeme p. Ing. Pavlovi Hudákovi.
Naše veľké ďakujem patrí aj p. uč. Viere Mačovej a p. uč. Ľudmile Martančíkovej za ich ochotu a sprostredkovanie možnosti bádania a odkrývania bielych miest v našich dejinách, ktoré majú veľmi čierne pozadie. Kto sa oboznámi s príbehmi svedkov, sám sa stáva svedkom. Je dôležité nezabudnúť... My mladí nezabúdame a myšlienky boja proti antisemitizmu, rasizmu a netolerancii nám nie sú cudzie. Zvlášť v dnešnej dobe.
Kolektív žiakov 8.B a 9. B triedy